Jdi na obsah Jdi na menu
Reklama
Založte webové stránky zdarma - eStránky.cz
 


Sv. Teodora Guérinová

15. 8. 2007
Sv. Teodora Guérinová

1798 – 1856

„Akú silu získava duša v modlitbe! Aký sladký je pokoj uprostred búrky, ktorý modlitba nájde v Ježišovom srdci! Ale... akú útechu majú tí, čo sa nemodlia?“ Tieto slová napísala Matka Teodora Guérinová po tom, ako prežila silnú búrku na šírom mori. Teodora získavala sily v modlitbe, v rozhovore s Bohom, s Ježišom a s Pannou Máriou. Počas života ohlasovala potrebu modlitby a tak sa delila s láskou k Bohu s ľuďmi z rôznych krajov.

Matka Teodora, vlastným menom Anna Terézia Guérinová, sa narodila 2. októbra 1798 v dedine Etables vo Francúzsku. Už v detstve sa prejavila jej oddanosť k Bohu a k Cirkvi. V desiatich rokoch prijala prvýkrát Eucharistiu a pri tej príležitosti sa zdôverila kňazovi o svojej túžbe stať sa rehoľnou sestrou. Malá Anna Terézia často vyhľadávala samotu na skalnatých pobrežiach v blízkosti domova. A práve na tom mieste venovala celé hodiny meditáciam, úvahám a modlitbám. Vzdelávala ju jej matka, Izabela Guérinová, ktorá sa sústredila na náboženstvo a čítanie Sv. písma. Annin otec Laurent slúžil v Napoleonovej armáde a väčšinu času trávil mimo domova. Keď mala Anna Terézia 15 rokov, Laurenta zabili na ceste domov. Izabelu strata manžela takmer zlomila. Zodpovednosť za matku a mladšiu sestru zostala na Anne Terézii, ktorá sa musela starať aj o domácnosť a rodinný sad. Viera v Boha u Matky Teodory nikdy nezakolísala, ani počas rokov biedy a trápenia. V hĺbke duše vedela, že Boh je s ňou a navždy zostane.

Anna Terézia mala takmer 25 rokov, keď vstúpila do kláštora Sestier Prozreteľnosti v Ruillé-sur-Loire. Bola to mladá komunita rehoľníčok, ktoré slúžili Bohu výchovou detí a starostlivosťou o chorých, chudobných a zomierajúcich. Matku Teodoru, známu ako Svätá sestra Teodora, požiadali, či by neviedla malú skupinu misionárov Sestier Prozreteľnosti v Spojených štátoch. Jej úloha by bola vybudovať kláštor, založiť nové školy a zdieľať lásku k Bohu spolu s priekopníkmi diecézy Vincennes, v štáte Indiana. Zbožná a skromná matka Teodora si nikdy nemyslela, že práve ona by mala byť najvhodnejšou osobou na túto misiu. Mala krehké zdravie. Počas noviciátu veľmi vážne ochorela. Lieky zastavili chorobu, ale vážne poškodili tráviacu sústavu, a to až do takej miery, že do konca života mohla prijímať len tekutú stravu. Dôsledkom bola aj slabá fyzická kondícia. Práve preto sa nevedela rozhodnúť, či má prijať alebo odmietnuť misiu. Po mnohých hodinách modlitieb a dlhých rozhovoroch s nadradenými, sa rozhodla prijať ponuku na misie. Bála sa, že ak to ona neprijme, žiadna iná rehoľná sestra by sa neodvážila odísť do takej drsnej krajiny, aby šírila Božiu lásku.

Vyzbrojená túžbou slúžiť Bohu, sa spolu s piatimi rehoľnými sestrami vylodila 22. októbra 1840 v sídle ich misie v Saint Mary-of-the-Woods, v štáte Indiana. Ihneď zamierili smerom k bahnistému lesnému chodníku k drevenej chatke, ktorá niekedy slúžila ako kaplnka. Tam si sestry pokľakli a pomodlili sa pred Božím telom, aby sa poďakovali Bohu za bezpečnú cestu, a aby ho poprosili o požehnanie pre novú misiu. Počas rokov útrap, ale aj pokoja, sa matka Teodora spoliehala na Božiu prozreteľnosť a svoju vlastnú vieru. Nabádala ostatné sestry, aby sa celkom odovzdali do rúk Prozreteľnosti. Vo svojich listoch do Francúzska písala: „ Ale naša nádej spočíva v Božej prozreteľnosti, ktorá nás ochraňovala až dodnes, a ktorá sa postará aj o naše ďalšie potreby.“

Na jeseň v roku 1840 sestry v Saint Mary-of-the-Woods mali jednu kaplnku (bola to malá drevená chata, ktorá slúžila kňazovi ako ubytovanie) a malú farmu, na ktorej bývala Matka Teodora s ďalšími sestrami z Francúzska a postulantky. Keď prišla prvá zima, fúkali silné severné vetry a sklátili tento dom. Sestrám bola často zima a trpievali hladom. Čoskoro si vybudovali kaplnku a v tomto skromnom príbytku našli pokoj v prítomnosti Boha. Matka Teodora zvykla hovorievať: „ Čoho sa máme báť s Ježišom?“ Počas prvých rokov v Saint Mary-of-the-Woods musela Matka Teodora prekonať rôzne nepredvídané udalosti: predsudky voči katolíkom, hlavne voči rehoľníčkam; zrady; nedorozumenia; zrušenie Kongregácií v Indiane a v Ruillé; pustošivý požiar, ktorý zničil celú úrodu; časté smrteľné choroby. Avšak Teodora vytrvala a hlásala, že vo všetkých veciach a na každom mieste sa má plniť Božia vôľa. V listoch svojim priateľom priznávala svoje súženia: „Ak sa tejto chudobnej a malej komunite podarí niekedy úplne ustáliť, tak sa to stane prijatím utrpenia; toto vo mne budí dôveru a vzbudzuje nádej v časoch opustenosti.“ Ani nie rok po príchode do Saint Mary-of-the-Woods, v roku 1842, Matka Teodora založila prvú Akadémiu kongregácie a zriadila školy v Jasper, Indiane a St. Francisville, Illinois. V čase jej smrti, 14.mája 1856, bolo otvorených už mnoho škôl v rôznych mestách celého štátu Indiana a Kongregácia sestier prozreteľnosti sa stala pevnou inštitúciou. Teodora vždy všetky úspechy Sestier prisúdila Bohu a Márii, Ježišovej matke.

Mnohí ľudia Teodoru opisovali ako svätú. Mala zvláštnu schopnosť rozvíjať dobré vlastnosti v ľuďoch, aby mohli ísť ďalej, tam kde sa na prvý pohľad zdalo nemožné dostať. Láska Teodory bola jednou z jej veľkých cností. Milovala Boha, sestry, Cirkev, ľudí, ktorým slúžila. Nikdy nevylúčila žiadnu osobu zo svojich modlitieb a snažila sa, aby všetci spoznali Boha a žili lepším životom. Vedela, že ona sama nič nezmôže. Ale dôverovala Bohu a s ním nič nie je nemožné. Prijala v živote mnoho utrpenia, prekonala veľa problémov a chvíľ, kedy sa k nej správali nespravodlivo. V týchto situáciach sa Teodora vždy prejavila ako skutočná Božia nevesta.

Zomrela 16 rokov po príchode do Saint Mary-of-the-Woods. Počas svojej misie bola útechou pre nespočetné množstvo ľudí. Odkaz, ktorý odovzdáva nasledujúcim generáciám, je jej vlastný život, v ktorom vynikla čestnosť, láska a viera.